Jozef Očkin

V normálnych časoch do sauny chodím rád a často, posledný rok však môžem o saunovaní len snívať. Kedysi som striedal menšie pokojné sauny s väčšími, dnes preferujem tie rušnejšie. Z pohľadu introverta – som v spoločnosti, aj nie som a môžem si spočívať vo svojich kruhoch. A ako bonus, niekedy sa pošťastia oku lahodiace dámy. Inokedy ani nie, ale vždy je zaujímavé pozorovať, ako sa správajú iní návštevníci.

Nie je to len v saune. Zatiaľ nie som vlastníkom (otrokom) smartfónu, takže aj v MHD som buď ponorený vo svojich myšlienkach, alebo len tak pozorujem okolie. Najmä cestou z práce zvyknem vypínať hlavu a užívam si, že o šoférovanie v dopravnej špičke sa stará niekto iný. Vráťme sa však k saune.

Ľudia v saune

Vo verejnej saune je možné stretnúť rôzne typy ľudí.

Teraz si chvíľu predstavujem, aké by to bolo, keby Zrebný a Frlajs natočili Typy ľudí v saune s ich hereckým obsadením. Nemám ich talent, takže ich skúsim popísať iba slovne.

Prvé, jednoduché delenie je podľa odvahy, resp. odhalenosti. Od chlapov, čo sú na svoje telo hrdí, až po vodných záchranárov, čo svoje trenky nedajú dole ani vo fínskej saune. Najlepšie na mokro a bez plachty. Ak ich teda nevykáže zamestnanec sauny, či Pán profesor. Dámy zvyčajne ostávajú verné antike. Od Afrodity až po kňažné, kompletne zahalené v plachte. Či už pod ňou majú plavky, alebo nie, ženská verzia Baywatch je predsa len hygienickejšia.

Po zahriatí v saune je nevyhnuté sa osprchovať a ochladiť v studenom bazéne (ak je dostupný). Tu už sa rozdiely medzi pohlaviami zväčšujú. Muži málokedy idú do sprchy, či bazéna v plavkách. Tí, čo si pri tom svoju pýchu zakrývajú, sú v menšine. Zato dámy sú rafinovanejšie. Múdrejšie si pred sprchovaním, či bazénom dajú aspoň spodný diel plaviek, tie menej múdre radšej chladnú „prirodzene“, ak teda nie je k dispozícii sprcha mimo zvedavých očí. Bezplavkové volia rôzne stratégie vstupu do ochladzovacieho bazéna. Horniačky si zakrývajú vrch, dolniačky prirodzene spodok. Pokusy o aj aj sú náročné a nie vždy to umožňuje vstup do bazéna (schody, či rebrík). Šikovnejšie z nich na zakrytie použijú (vlastného) chlapa. Prípadne do poslednej chvíle majú na sebe plachtu a odložia si ju tesne vedľa bazéna. Raz som zažil americky hovoriacu mládež, ktorá v tej plachte ostala aj po ponorení do vody. Bez komentára.

Niektoré typy návštevníkov sauny som si sám pre seba pomenoval.

Napríklad Plaché srnky. Vyskytujú sa zásadne vo dvojici, ako sa sluší a patrí pri násťročných dievčatách. Pobehujú od sauny k saune ako také srnky a nikde dlho nevydržia. Prirodzene, veď vynechávajú sprchu a ochladenie. Ich útle postavy ich k tomu nenútia, no fyziku neoklameš, aj na ne to teplo pôsobí. Časom sa zvyknú osmeliť a objaviť čaro sprchy, kde sa vzájomne kryjú.

Telma a Lujza nie sú žiadne plaché srnky. Netrvá dlho a už si plachty nosia v rukách. Pochopiteľne sa tešia pozornosti pánov, no samé si vyberajú, s kým vedú konverzáciu. Lovci to teda ani náhodou nie sú. Raz sa mi podarilo s takou dvojicou chvíľu konverzovať, to však bolo na začiatku ich pobytu v saune, skôr než sa z nich stali Telma a Lujza.

Nočnou morou pre osamelé mladé dámy (prípadne pánov) je Lovec. Chodí po saune podobne ako Plaché srnky a hľadá, kde sa oplatí zostať. Hoci aj má telo Adonisa, svoju pýchu si zakrýva. Po usadení sa na lavici skúsi hodiť návnadu a keď sa obeť nechytí, tak ide ďalej. Úprimne, ešte som úspešného lovca nevidel.

Pán Profesor neloví, za to rád rozpráva. Na rôzne témy. Pozná celú teóriu saunovania a má bohatú prax. Nemá rád Baywatch, neznáša, ak do fínskej (ruskej, …) sauny niekto vlezie mokrý. Často stretáva v saune svojich známych a teda má s kým viesť konverzáciu.

Toto sú z môjho pohľadu najvýraznejšie typy, ktoré sa vymykajú zo šedého priemeru. Isteže, vy môžete mať svoje, kde by som sa našiel pre zmenu ja. No naspäť k téme, ako je to teda s tým šťastím?

Dá sa nájsť v saune šťastie?

Dá. Človek zrelaxuje telo aj dušu, vypotí sa, príde na iné myšlienky. Dá sa tam zoznámiť? Teoreticky áno, ale nie je to to správne miesto. Nie som Lovec, nemám na to postavu, ani sebavedomie. Ani Pán profesor. V saune sa neriadim poučkami, ale hlavne počúvam svoje telo. Nemám ani výrečnosť Pána profesora. Hoci raz sa mi podarilo zoznámiť. Vtedy som mal o pár kíl, aj rokov menej. Rozprávali sme sa až v šatni pri odchode, no vraj som ju zaujal, komplimenty boli teda vzájomné. Vravela, že to má komplikované. Keď sme sa pri ďalšej príležitosti stretli v rovnakej saune, bola tam s priateľom. To bolo také … divné, takže sme sa len pozdravili.

Takže ako je to s tým šťastím? Môžem snívať, veď snívam rád. Keby som článok nazval Ako som ani v saune šťastie nenašiel, klikli by ste naň?